Zmluvu o pôžičke peňazí či vecí možno dohodnúť tak medzi fyzickými osobami, ako aj medzi fyzickou a právnickou osobou, prípadne medzi dvoma právnickými osobami.
Každý, kto už si požičiaval peniaze, si všimol, že niekedy sa uzatvára nie zmluva o úvere, ale zmluva o pôžičke. Ide o rozdielne typy zmlúv, pričom zmluva o pôžičke je upravená v Občianskom zákonníku a primárne sa využíva najmä pri požičiavaní medzi dvoma samostatnými osobami, z ktorých ani jeden nie je bežným poskytovateľom pôžičiek.
Definícia a rozdiely medzi pôžičkou a úverom
Zmluva o pôžičke patrí medzi občianske záväzkové vzťahy a riadi sa dvoma ustanoveniami Občianskeho zákonníka, konkrétne § 657 a 658, ktoré upravujú charakteristiku zmluvy a povahu samotnej pôžičky. Zmluva o úvere sa riadi zas Obchodným zákonníkom.
Podľa tohto zákona platí, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pôžička môže mať peňažnú, ale aj nepeňažnú formu, čím sa odlišuje od úveru, ktorý má len peňažnú formu.
Rozdiel je aj v navrátení predmetu zmluvy. Pri pôžičke sa môžu, ale aj nemusia uplatniť úroky z požičanej veci. Kým pri úvere je vždy potrebné, aby bola stanovená aj úroková miera, pri pôžičke je to dobrovoľné a tak môže existovať aj bezúročná pôžička.
Čo sa týka úrokov, Občiansky zákonník hovorí o tom, že pri nepeňažnej pôžičke je možné dohodnúť aj nepeňažné úroky. Dlžník tak môže veriteľovi vrátiť namiesto úrokov plnenie väčšieho množstva alebo lepšej akosti, avšak malo by ísť spravidla o ten istý druh veci, ktorá bola predmetom pôžičky.
Kedy a ako sa používa?
Na rozdiel od úveru ide pri pôžičke zároveň o automatickú povinnosť veriteľa odovzdať dlžníkovi pôžičku. Pri úvere sa vyplatí úver až na základe žiadosti dlžníka, kým pri pôžičke to musí byť samozrejmé aj bez podnetu zo strany dlžníka.
Najčastejšie sa zmluva o pôžičke využíva pri príležitostnom akte, prípadne pri požičiavaní peňazí alebo predmetov medzi navzájom blízkymi osobami. Takáto zmluva môže byť napríklad aj o pôžičke spoločníka alebo konateľa pre svoju vlastnú firmu, prípadne môže byť aj medzi podnikateľmi navzájom.
Hoci spravidla je zmluva o pôžičke využívaná najmä na menšie sumy, môže sa pokojne stať, že bude jej predmetom aj väčší obnos peňazí. V tomto prípade môže byť aj pôžička so záložným právom na nehnuteľnosť, prípadne aj zabezpečená zmenkou alebo ručiteľom.
Ak budete uzatvárať ako dlžník zmluvu o pôžičke so zriadením záložného práva, nikdy by nemalo ísť o zjavný nepomer predmetu zmluvy a spôsobu zabezpečenia. Pri malých pôžičkách tak určite nezakladajte nehnuteľnosť, ale zvoľte iné ručenie či zabezpečenie.
Pevný vzor nie je
Zákon nestanovuje, čo všetko by mala zmluva o pôžičke obsahovať a to aj preto, že neurčuje jasne len písomnú formu zmluvy. Existuje však súbor určitých údajov, ktoré by mala obsahovať každá dobrá zmluva o pôžičke minimálne preto, aby nebola spochybniteľná jednou či druhou stranou.
V prvom rade je to označenie zmluvných strán a to tak veriteľa, ako aj dlžníka. Obaja by mali v zmluve uviesť svoje plné meno a priezvisko, trvalú adresu, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu – to preto, aby nemohlo prísť k zámene.
Veľmi dôležité je určiť aj predmet pôžičky, či už ide o peňažnú formu alebo nepeňažnú formu. Presná a konkrétna špecifikácia druhu, povahy a množstva pôžičky je tiež nevyhnutná. Súčasťou predmetu zmluvy musí byť aj záväzok veriteľa poskytnúť tento predmet dlžníkovi.
Recipročne je tiež dôležité, aby zmluva obsahovala aj formu vrátenia pôžičky. Tu netreba zabúdať, najmä ak ide o peniaze, aby sa stanovilo, či je zmluva s úrokom alebo bezúročná. Rovnako treba stanoviť aj dátum, dokedy treba požičaný predmet zmluvy vrátiť a či pôjde o jednorazové vrátenie alebo v určitých čiastkových množstvách.
Ak je predmetom zmluvy peňažná pôžička, je dobré vyčísliť úrok a rovnako aj výšku prípadných splátok alebo celej sumy, ktorá sa musí splatiť. Rovnako, ak je predmetom zmluvy aj záložné právo alebo iné zabezpečenie, je potrebné čo najviac špecifikovať a konkretizovať tento spôsob ručenia a spôsob uplatnenia ručenia.
Na záver zmluvy potom treba pripojiť súhlas oboch zmluvných strán s celým znením zmluvy a tento súhlas potvrdiť podpisom. Vzhľadom na povahu zmluvy, je dobré, ak pôjde o notársky overený podpis.
Na čo si dať pozor pri pôžičkách od súkromných osôb
Pri pôžičkách je treba sa mať na pozore oveľa viac, ako v prípade úverov od bánk alebo nebankových spoločností. Najviac rizikové sú pôžičky od cudzích súkromných investorov a osôb, ktoré dlžník priamo nepozná. Takéto osoby poskytujú peniaze najmä prostredníctvom riadkovej inzercie na internete.
Toto je zoznam vecí, na ktoré si treba dať najväčší pozor a to nielen v súvislosti so zmluvou:
- poplatky – neplaťte žiadne poplatky za pôžičku vopred
- úrok – pozor na to, či je úrok určený ročne (čiže p.a.) alebo v kratšom intervale
- zabezpečenie nehnuteľnosťou – ak už založíte nehnuteľnosť, detailne si preštudujte podmienky uplatnenia záložného práva, aby sa vám nestalo, že prídete o strechu nad hlavou aj kvôli zabudnutiu splatenia jednej splátky
- sankcie – pokiaľ ide o nezabezpečenú pôžičku, preštudujte si veľmi dobre spôsob uplatňovania sankcií v prípade omeškania so splácaním; veľmi často totiž práve omeškanie splátky je dôvodom na tak vysoké zmluvné pokuty alebo poplatky, že to môže spôsobiť dlhovú špirálu, z ktorej sa už nemusíte dostať
TIP:
Ak sa dá, skúste sa radšej pôžičkám od neznámych investorov vyhnúť a vyskúšajte overené zdroje. Najlepší úrok ponúkajú už dlhodobo najmä bankové pôžičky, no pokiaľ uprednostňujete napríklad jednoduchšie vybavenie, stále tu sú aj overené nebankové pôžičky.
Písomná forma by mala byť samozrejmosť
Hoci zákon ustanovuje, že zmluva o pôžičke môže byť aj ústna, odporúčame vždy uzavrieť písomnú podobou zmluvy. Je to najmä pre prípad, že v budúcnosti príde k nejasnostiam napríklad ohľadom termínu alebo spôsobu vrátenia pôžičky a v tomto prípade je písomná forma exaktná a istejšia. To platí aj vtedy, ak si požičiavate od dobrého známeho či rodiny..
