Väčšina Slovákov si netvorí finančnú rezervu

Väčšina Slovákov nemá k dispozícii finančnú rezervu, ktorú by mohli použiť v prípade neočakávaných výdavkov. Prieskumu agentúry Focus sa zúčastnilo vyše tisíc Slovákov. Finanční experti odporúčajú vytváranie finančnej rezervy dlhodobo. O jej nutnosti sme sa mohli presvedčiť aj počas korona krízy. Tri štvrtiny Slovákov nemá vytvorenú dostatočne veľkú rezervu. Až jedna pätina nemá žiadnu finančnú rezervu a ani si ju netvorí.

Finančná rezerva resp. peniaze bokom sú základným pilierom pre zlepšenie finančnej situácie rodiny či jednotlivca. Odkladať by sme si mali aspoň 10% z príjmu tak, aby sme dosiahli aspoň 6 násobok mesačného príjmu, teda aby sme mali v rezerve nasporené polročné výplaty. Domácnosti, ktoré mali vytvorené dostatočné rezervy museli svoje výdavky počas krízy obmedzovať len minimálne. Takéto domácnosti nezaskočili splátky pôžičky, hypotéky či iné neočakávané výdavky napr. kvôli pokazenému spotrebiču.

Kvôli zníženým príjmom ľudí zaskočilo práve splácanie pôžičiek. Slováci s vytvorenou finančnou rezervou si odkladali splátky v oveľa menšom počte ako opačný tábor. Počet ľudí bez rezervy, ktorí si splátky odložili, bol na hodnote 16 %. Pričom pri Slovákoch s finančnou rezervou to bola hodnota 3 percentá.

Špirála pôžičiek

Celkový dopyt po bankových či nebankových pôžičkách sa utlmil zhruba o 1 % na úroveň 7 %. Práve ľudia bez vytvorenej finančnej rezervy tvorili až 20 % pôžičiek. Pri ľuďoch s rezervou to bolo jedno percento. V prípade neschopnosti splácať rôzne splátky, siahajú ľudia po ďalších pôžičkách čím sa vytvára špirála úverov a pôžičiek. Ďalšie pôžičky už nebudú také výhodné ako prvé, keďže banka žiadateľom s vysokými dlhmi a nízkym príjmom nepožičia. Takýmto žiadateľom so záväzkami, ktoré nezvládajú splácať sa ostáva obrátiť na nebankové spoločnosti alebo iné nevýhodné ponuky. Z hľadiska splácania sú problémové najmä kreditné karty, ktoré majú v porovnaní s inými finančnými produktami relatívne nevýhodné podmienky.

Odloženie splátok počas korona krízy

Počas pandémie bolo možné požiadať o odklad splátok. Dalo sa tak urobiť na 9 mesiac. Odpustená resp. odložená však bola iba istina. Úroky bolo nutné platiť aj naďalej. V prípade ozajstnej insolventnosti mohla byť táto pomoc užitočná. Určite nemáme na mysli prípad, kedy si dlžník odložil splátky istín hypotéky, aby si mohol kúpiť nový LCD televízor s väčšou uhlopriečkou. Odklad splátok mal však 2 značné nevýhody. Prvá nevýhoda spočívala v tom, že úroky pôžičky bolo nutné platiť naďalej čím sa úver predražil a následne sa aj predĺžila doba splácania. Druhou nevýhodou je evidovanie odkladu splátok v úverovom registri. To znamená, že získanie spotrebného úveru alebo pôžičky na bývanie môže byť v budúcnosti viac komplikované.

Riešenie zadlženosti pôžičkami

V prvom rade by si mali zadlžení ľudia urobiť „poriadky“ so svojimi výdavkami. Je nutné obmedziť výdavky na nepotrebné veci a služby. Ďalšou možnosťou ako znížiť mesačné splátky je refinancovanie existujúcich úverov alebo hypotéky. Mnoho bánk ponúka službu konsolidácie úverov. Ďalej je nutné vytvoriť si návyk k odkladaniu a sporeniu peňazí s cieľom vytvorenia finančnej rezervy.